Život Prešova
online
online
Lídri EÚ sa dohodli na klimaticko-energetickom balíku
24.10.2014 Celý región
Brusel 24. októbra (TASR) - Prvý deň summitu EÚ v Bruseli priniesol kompromisnú dohodu v rámci klimaticko-energetického balíka únie, ktorý by mal platiť do roku 2030.
K ústupkom došlo v oblasti obnoviteľných zdrojov energie a znižovaní spotreby energie.
O kompromisnej dohode lídrov EÚ informoval predseda Európskej rady Herman Van Rompuy, ktorý summitu predsedá.
Klimatický balík, ktorý Európska komisia predložila v januári tohto roku, sa točí okolo troch ambicióznych cieľov: 40-percentné zníženie emisií skleníkových plynov v porovnaní s rokom 1990, 27-percentné zvýšenie spotreby energie z obnoviteľných zdrojov a 30-percentné úspory energie.
Premiéri a prezidenti členských štátov EÚ dosiahli dohodu, podľa ktorej zníženie emisií oxidu uhličitého (CO2) zostane na úrovni najmenej 40 percent voči referenčnému roku 1990. Túto ambíciu exekutívy EÚ podporovalo aj Slovensko.
Zmena nenastala ani v oblasti obnoviteľných zdrojov energie, kde zostáva zachovaná hranica 27-percentného zvýšenia používania "zelenej" energie.
Novinka tkvie v miernom znížení hodnoty predpokladanej pre znižovanie spotreby energie. Komisia s odkazom na potreby vyššej energetickej efektívnosti navrhovala 30-percentnú úsporu energie. Nakoniec by to s výhľadom do roku 2030 malo byť najmenej 27 percent, čo pred summitom naznačovali viaceré diplomatické zdroje.
"Je to dobrá správa pre klímu, pre zdravie občanov, pre medzinárodné rokovania o zmene klímy, ktoré vyvrcholia v roku 2015 v Paríži, pre udržateľnosť pracovných miest, bezpečnosť dodávok energie a pre konkurencieschopnosť podnikov," skonštatoval Van Rompuy v prvej reakcii na dohodu lídrov EÚ v tejto oblasti.
EÚ považuje klimaticko-energetický balík za uspokojivý; ekológovia chcú viac
Pred summitom sa očakávala "blokáda" najmä zo strany Poľska, ktoré odmietalo ambiciózne trojaké ciele Európskej komisie, týkajúce sa znižovania emisií skleníkových plynov, nárastu čerpania energie z obnoviteľných zdrojov a vyššej energetickej efektívnosti. K tomuto balíku sa priradil aj spoločný cieľ zvýšiť energetické prepojenie v Európskej únii.
Varšava nakoniec prijala pôvodný návrh o 40-percentnom znížení emisií CO2 do roku 2030 v porovnaní so stavom z roku 1990. Lídri EÚ sa tiež dohodli na tom, že najmenej 27 percent energetickej spotreby bude do roku 2030 povinné na celoeurópskej úrovni riešiť cez obnoviteľné zdroje energie, čo znamená zmeny v doterajšom energetickom mixe. Tu mala výhrady najmä Británia.
Posledným z troch cieľov EÚ je 27-percentná úspora energie v porovnaní s rokom 2007. Pôvodný návrh komisie bol 30 percent. Najvyšší predstavitelia EÚ sa však dohodli, že po roku 2020 bude táto hranica revidovaná a možno upravená na pôvodný 30-percentný cieľ.
Do oblasti energetického prepájania sú zainteresované najmä Španielsko a Portugalsko, tzv. "energetické ostrovy" v EÚ. Lídri únie by v tomto smere chceli zabezpečiť, aby do roku 2030 mohli členské štáty exportovať svojim susedom najmenej 15 percent z energie, ktorú vyrobia. Zatiaľ ide o dobrovoľné rozhodnutia zo strany členských krajín a cieľ do bližšej budúcnosti (2020) je umožniť dodávku aspoň desiatich percent doma vyrobenej energie do zahraničia.
Predseda Európskej rady Herman Van Rompuy nočnú dohodu z Bruselu označil za uspokojivú - tak z hľadiska klimatických cieľov, ako aj z hľadiska záujmov priemyslu.
Ekologické organizácie ako Greenpeace, Oxfam či Priatelia Zeme však už zdôraznili, že ciele klimaticko-energetického balíka európskej 28-ičky sú pre účinný boj Európy s klimatickými zmenami "príliš nízke" alebo "nedostatočné".
Greenpeace dnes v stanovisku pre médiá uviedla, že dohoda lídrov EÚ z Bruselu aj naďalej udrží Európu závislú na znečisťujúcich a drahých pohonných hmotách.
Medzinárodné združenie pre udržateľnú dopravu a životné prostredie T&E dnes upozornilo, že teraz bude dôležité, aby sa dohodnuté ciele zaviedli do praxe. Dôležitý bude hlavne prechod na "nízkouhlíkovú ekonomiku", lebo oblasť dopravy je najväčším zdrojom emisií CO2 v Európe - s podielom 31 percent v roku 2012 -, a je zodpovedná za približne polovicu zo 400 miliárd eur, ktoré EÚ platí ročne za dovoz energie zo zahraničia.
K ústupkom došlo v oblasti obnoviteľných zdrojov energie a znižovaní spotreby energie.
O kompromisnej dohode lídrov EÚ informoval predseda Európskej rady Herman Van Rompuy, ktorý summitu predsedá.
Klimatický balík, ktorý Európska komisia predložila v januári tohto roku, sa točí okolo troch ambicióznych cieľov: 40-percentné zníženie emisií skleníkových plynov v porovnaní s rokom 1990, 27-percentné zvýšenie spotreby energie z obnoviteľných zdrojov a 30-percentné úspory energie.
Premiéri a prezidenti členských štátov EÚ dosiahli dohodu, podľa ktorej zníženie emisií oxidu uhličitého (CO2) zostane na úrovni najmenej 40 percent voči referenčnému roku 1990. Túto ambíciu exekutívy EÚ podporovalo aj Slovensko.
Zmena nenastala ani v oblasti obnoviteľných zdrojov energie, kde zostáva zachovaná hranica 27-percentného zvýšenia používania "zelenej" energie.
Novinka tkvie v miernom znížení hodnoty predpokladanej pre znižovanie spotreby energie. Komisia s odkazom na potreby vyššej energetickej efektívnosti navrhovala 30-percentnú úsporu energie. Nakoniec by to s výhľadom do roku 2030 malo byť najmenej 27 percent, čo pred summitom naznačovali viaceré diplomatické zdroje.
"Je to dobrá správa pre klímu, pre zdravie občanov, pre medzinárodné rokovania o zmene klímy, ktoré vyvrcholia v roku 2015 v Paríži, pre udržateľnosť pracovných miest, bezpečnosť dodávok energie a pre konkurencieschopnosť podnikov," skonštatoval Van Rompuy v prvej reakcii na dohodu lídrov EÚ v tejto oblasti.
EÚ považuje klimaticko-energetický balík za uspokojivý; ekológovia chcú viac
Pred summitom sa očakávala "blokáda" najmä zo strany Poľska, ktoré odmietalo ambiciózne trojaké ciele Európskej komisie, týkajúce sa znižovania emisií skleníkových plynov, nárastu čerpania energie z obnoviteľných zdrojov a vyššej energetickej efektívnosti. K tomuto balíku sa priradil aj spoločný cieľ zvýšiť energetické prepojenie v Európskej únii.
Varšava nakoniec prijala pôvodný návrh o 40-percentnom znížení emisií CO2 do roku 2030 v porovnaní so stavom z roku 1990. Lídri EÚ sa tiež dohodli na tom, že najmenej 27 percent energetickej spotreby bude do roku 2030 povinné na celoeurópskej úrovni riešiť cez obnoviteľné zdroje energie, čo znamená zmeny v doterajšom energetickom mixe. Tu mala výhrady najmä Británia.
Posledným z troch cieľov EÚ je 27-percentná úspora energie v porovnaní s rokom 2007. Pôvodný návrh komisie bol 30 percent. Najvyšší predstavitelia EÚ sa však dohodli, že po roku 2020 bude táto hranica revidovaná a možno upravená na pôvodný 30-percentný cieľ.
Do oblasti energetického prepájania sú zainteresované najmä Španielsko a Portugalsko, tzv. "energetické ostrovy" v EÚ. Lídri únie by v tomto smere chceli zabezpečiť, aby do roku 2030 mohli členské štáty exportovať svojim susedom najmenej 15 percent z energie, ktorú vyrobia. Zatiaľ ide o dobrovoľné rozhodnutia zo strany členských krajín a cieľ do bližšej budúcnosti (2020) je umožniť dodávku aspoň desiatich percent doma vyrobenej energie do zahraničia.
Predseda Európskej rady Herman Van Rompuy nočnú dohodu z Bruselu označil za uspokojivú - tak z hľadiska klimatických cieľov, ako aj z hľadiska záujmov priemyslu.
Ekologické organizácie ako Greenpeace, Oxfam či Priatelia Zeme však už zdôraznili, že ciele klimaticko-energetického balíka európskej 28-ičky sú pre účinný boj Európy s klimatickými zmenami "príliš nízke" alebo "nedostatočné".
Greenpeace dnes v stanovisku pre médiá uviedla, že dohoda lídrov EÚ z Bruselu aj naďalej udrží Európu závislú na znečisťujúcich a drahých pohonných hmotách.
Medzinárodné združenie pre udržateľnú dopravu a životné prostredie T&E dnes upozornilo, že teraz bude dôležité, aby sa dohodnuté ciele zaviedli do praxe. Dôležitý bude hlavne prechod na "nízkouhlíkovú ekonomiku", lebo oblasť dopravy je najväčším zdrojom emisií CO2 v Európe - s podielom 31 percent v roku 2012 -, a je zodpovedná za približne polovicu zo 400 miliárd eur, ktoré EÚ platí ročne za dovoz energie zo zahraničia.
www.ZIVOTPO.sk
